Životné prostredie

Poblémy životného prostredia majú cezhraničnú povahu a preto sa jednotlivé členské štáty EÚ už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zaviazali spolupracovať na súbore spoločných opatrení a súvisiacich politických cieľoch:
- Montreálsky protokol o ozónovej vrstve
- Medzivládny panel o zmene klímy
-
Dohovor EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov
- Z
riadenie Generálneho riaditeľstva Európskej Komisie pre životné prostredie v roku 1981
- Jednotný európsky akt z roku 1987
- Amsterdamská zmluva z roku 1997 (Rozvojové ciele tisícročia z roku 2000, Agenda 2030 a jej 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja z roku 2015)
- Rámcový dohovor OSN o zmene klímy v roku 1992
- Kjótsky protokol v roku 1997 (rozvinuté krajiny sa zaviazali k cieľom znižovania emisií do roku 2020)
- V tomto storočí najznámejšou dohodou je Parížska dohoda z roku 2015 (EU je zmluvnou stranou dohôd so svojimi členskými štátmi a stanovuje ciele pre EÚ ako celok)

Pre meranie pokroku, určenie nedostatkov a vznikajúcich problémov pri plnení cieľov v oblasti životného prostredia a klímy na úrovni EÚ a globálnej úrovni sú nevyhnutné vysokokvalitné údaje. Pre zhotovovanie nezávislých hodnotení o stave životného prostredia v Európe a podporu tvorby environmentálnej politiky v celej EÚ bola v roku 1994 založená  Európska environmentálna agentúra a Európska environmentálna informačná a monitorovacia sieťe (Eionet).

Niektoré z nástrojov monitorovania:
- Reportneten
-
Copernicus
- Európsky index kvality ovzdušia (živá mapa koncentrácií znečistenia ovzdušia v Európe)
- systém informácií o vode WISE
- emisie skleníkových plynov podľa sektora a krajiny
- databáza o politikách a opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy plánovaných členskými štátmi.

Aj napriek pokroku a ambíciám EU pri plnení rôznych environmentálnych cieľov je možné konštatovať že ani Európska únia naďalej neplní environmentálne ciele do roku 2020... [zdroj EEA]

Z celosvetového hľadiska je však vývoj ohľadom správy a udržateľnosti  životného prostredia podstatne horší a jednotlivé krajiny nie sú schopné dospieť k záväzným dohodám s jasnými pravidlami, motiváciami a sankciami (v prípade ich neplnenia), ktoré by dávali nádej, že obyvatelia tejto planéty budú mať  "osud" svojej planéty vo vlastných rukách.

Aj keď Homo sapience vďaka vede dosiahol obrovský progres v poznaní príznačné tejto dobe je, že je schopný pre svoje ego záujmy poprieť čokoľvek. Vyzerá, že aj napriek schopnosti monitorovať a popísať čo sa deje so životným prostredím od ktorého je závislý nebude na svoje vlastné poznanie adekvátne reagovať. Vyzerá, že relatívne v krátkom čase už môže byť neskoro...

Zvykneme hovoriť o rôznych hazardoch, ale hazard nevyužitia nášho poznania, ktoré nám jasne hovorí aj o ekonomických výhodách prijatia radikálnych opatrení pre ochranu nášho životného prostredia môže byť fatálny. Napr. aj v správe o Globálnom oteplovaní o 1.5 ºC, sú vyčíslené benefity a zároveň hrozby pre naše životné prostredie. Zo správy tiež vyplýva aký dramatický význam má zabojovať o oteplenie len o 1.5 ºC oproti otepleniu až o 2.0 ºC do roku 2100. Realita je však taká, že asi budeme radi ak nedosiahneme hodnotu oteplenia o 3.0 ºC  (opakujeme, že až do roku 2100, rok 2018 bol o 1.1 ºC teplejší), pričom sme stále len v rovine sľubov a je predpoklad, že pri vyššom oteplení to už nebude v našich rukách...

Ešte zopár linkov, v prípade záujmu o túto tému:

- Encyklika Laudato si z roku 2015 (Sk preklad - stačí dať do Googlu "Laudato si pdf")
- stručný výber zo správy o Globálnom otepľovaní o 1.5 ºC od p. Pecha zo SHMÚ v SJ
- SHMÚ - v aktualitách nájdete množstvo príspevkov ohľadom klimatických zmien. Napr. Posledné 4 roky, Rekordný výskyt teplých období, či najteplejší rok na mnohých miestach, ...
- Správa o stave planéty 2018 a krátky slovenský výber z nej
- Climate update by Copernicus - December 2018
- Zaujimavé info o trvalo udržateľných alternatívach aj na CEPTA

Scroll to top